KEĎ TVRDOHLAVOSŤ PRESKOČÍ VŠETKY MEDZE!

Mala som akýsi deň blbec. Začal sa asi tým, že som vstala ľavou nohou, ale to som však neriešila, kým sa nestalo, čo sa stalo. Rozhodla som sa ísť so sestrou do najbližšieho mesta, čo máme v okrese. Po vybavení všetkých "ženských" vecí (  nakupovaní ), sme si spokojne išli na autobusovú stanicu a tam sa to všetko začalo, keďže bola pekná nie len námraza, ale aj mláka keďže snežilo a zároveň aj v minulú noc pršalo. Ako v každom z nás, dieťa nikdy neumrie, tak sme sa rozhodli ísť naháňať a guľovať na zastávke, a v tom som spadla. Myslela som si, že nič sa také nestalo, keďže na autobusovej stanici nebolo toľko ľudí, ale v tom zrazu počujeme trúbenie a čo nevidíme? Svadba. Desiatky áut išli okolo a vytrubovali, jasné, že sa na mňa pozerali, no moja tvrdohlavosť bola silnejšia a bolo by podľa mňa ešte trápnejšie keby som sa hneď rýchlo postavila a začala sa oprašovať, tak som si ostala ležať a vychutnávala si ten pocit chladu na mojom tele. :( 

Nevedela som, či som sa mala rozplakať alebo sa smiať, tak som bola iba nahnevaná. 
Keď som prišla domov,  rýchlo som sa stihla prezliecť, ešte pred tým, než by ma doma uvideli,  ako som vyzerala.